Lago di Garda a Livigno - bike paradise

          Hneď na začiatku sa ospravedlňujem talianskemu jazykovednému ústavu a ostatným miestnym znalcom za skomolené názvy. Ďalej upozorňujem, že neuvádzam žiadne popisy cyklotrás, ktoré sme prešli. Popri Vetroplachových supervýkonoch by to mohlo pôsobiť ako paródia na cyklistiku :-)) Keďže som len obyčajný amatér, skúsim vám podať aspoň zopár mojich dojmov z návštevy tejto zeme, cyklistom zasľúbenej.

Prudko namotivovaní Vetroplachovými provokačnými bajkovými príspevkami na stránke sme si povedali, že práve Livigno je to čo chceme tentoraz vidieť a pobehať. Keďže existujú aj ľudia, ktorí si voľno nemôžu zobrať kedy sa im zachce /to akože my :-)/, boli sme vydaní na milosť počasiu počas prvého augustového týždňa. Ako to už býva - počasie na nás „hodilo bobek“ a nad Livignom sa vznášali hromy - blesky. A tak sme prešli na variantu „B“ - náhradný program a vyrazili sme smer Lago di Garda - čo je vraj tiež bicyklové nebo. Budeme v ňom čakať, pokiaľ sa nezlepší v Livignu počasie a trochu sa rozbicyklujeme.  Tak bolo povedané odborníkom a znalcom Laga, ktorý sa tu  vyskytol už po ôsmy raz a pozná to tu odpredu - odzadu.

Cestou sa modlíme, aby sme sa vyhli zápcham na diaľniciach - v Taliansku a Nemecku práve začína top dovolenková sezóna a všetci nás strašia tými najhoršími víziami. Našťastie úplne v pohode prichádzame do Riva di Garda, čo je mestečko pri jazere Lago di Garda. Jazero je pekne obrovské a vyzerá skoro ako more. Všade okolo sa týčia vysoké kamenné kopce. Sú prevŕtané ako ementál a vedú cez ne úzke cestičky a tunely, ktorými sa dostanete do ďalších dedín vyššie v kopcoch. Lago sa nachádza vo výške cca 100m.n.m., my pokračujeme trochu vyššie do cca 600m.n.m. k menšiemu jazeru Lago di Ledro, kde bývame v kempe.

Je to tu super, všade plno cyklotrás či už v teréne alebo na cesťák. Hory vyrastajú hneď od jazera, takže sa tu dajú našliapať pekné výškové metre. Sranda je, že väčšina zaujímavých cyklotúr začína z Laga - takže vždy musíme najprv klesnúť na bod nula a potom to začína - cesta do bajkového neba, ktoré je tu poriadne vysoko :-)) Úzke cestičky akurát tak na pol auta vedú cez kamenné tunely a keď si už človek začína myslieť, že v takomto kopci nemôže byť postavené žiadne ľudské obydlie, objaví sa mini starožitná dedinka. Na jeden z vyšších vrchov v okolí - Tremaltzo vedie fajn trasa - stará vojenská cesta. Výhľady parádne, prevýšenie tiež. Sem-tam sa zíde aj čelovka - to keď cesta zatočí do nejakého toho tunela. Je ich tu po ceste nahor celkom dosť. Terény náročné! Ako sa dozvedám (tlačiac bike), na Gardu nemáš ísť, ak nemáš najazdené :-)) Dobre vedieť - pre budúcnosť. V ďalších dňoch sa dostávam na ďalšie kopce v okolí. Snažím sa na bajku - sem tam ale idem po svojich :-)) Veď aj Cancellara občas tlačí :-)

Po 4 dňoch bikového ničenia sa okolo Gardy nám svitá nádej, že počko v Livignu by sa mohlo umúdriť. Balíme teda bajky a naberáme kurz Bormio - Livigno. Cesta je zaujímavá a poriadne exponovaná - samá zákruta. Autom prechádzame cez prechod Passo del Gavia vo výške 2655m.n.m. Pre nič netušiacich: je to miesto, kde bežní smrteľníci odhadzujú bicykle a zaprisahávajú sa, že nikdy viac. Tí čo tadiaľto prechádzajú autom tu zastavia a dolievajú vodu do chladičov. Toto miestečko je prejazdné asi tak 3 mesiace do roka, inak je tu kopa snehu. Zhora vidíme ľadovec a hory sú tu už o dosť vyššie ako na Garde. Vedie tadiaľto aj jedna z etáp Giro d`Italia - vidno to aj na ceste, je celá popísaná heslami. Asi aj to motivuje kopu nadšencov cestnej cyklistiky, lebo sa ich tu preháňa celá kopa, aj keď niektorí sú len poopieraní o stĺpiky pri ceste a predýchavajú to prevýšenie. Niet sa čo čudovať. Je to pekný extrém.

Konečne sa dostávame do Livigna. Áno, všetko čo som o ňom počula je pravda. Je tu fakt nádherne, úžasne, perfektne a to po všetkých stránkach. Každý cyklista je tu boh a všetko je tomu prispôsobené. Pri stúpaní do kopcov sú také krásne výhľady, že si treba dávať bacha, aby ste nespadli aj s bikom niekam do doliny od toľkého pozerania. Je čo očumovať. Príroda je tu úžasná. Jedinou nevýhodou Livigna je nestabilné počasie. Pokiaľ jeden deň krásne svieti slnko, na druhý to už môže byť všetko inak. A tak sa aj my zobúdzame jedného pekného rána na to, že nám v stane stojí voda. Vonku dokonca sneží a kopce okolo kempu pripomínajú vianočnú pohľadnicu. Livigno je vo výške cca 1800 metrov a je to tu bežné. Za brutálneho lejaku zdrháme - smer tunel do Švajčiarska - ktorý sa nachádza hneď na konci nádrže v Livignu. Pobudli sme tu len pár dní, ale dúfam že sa mi sem podarí ešte vrátiť a čo - to pobicyklovať. Livigno fakt stojí za to.

Sisa