Livigno

 Talianska bezcolná zóna Livigno je už známa svojím masívnym rozvojom na TOP bajkerskú oblasť. Poďme sa dnes pozrieť trošku ďalej od más turistov a bajkerov. Pozrieme sa do krásnej doliny v ktorej na veľa ľudí nenarazíte ale vec ktorá vás tam neminie bude dlhý, krásny a tvrdý singltrail. Valle del Monte - je dolina tak trošku mimo hlavného ruchu ale stále v bezprostrednej blízkosti Livigna. Aby sme sa dostali na začiatok zjazdného trailu bude tentoraz potrebné tlačiť - stojí to určite zato. Pre zokruhovanie tejto túry z Livigna je potrebné dostať sa do se

 V roku 2005 sa konali v Livignu majstrovstvá sveta v horskej cyklistike. Kôli tomuto veľkému podujatiu sa začalo s výstavbou tratí. Zjazdová trať z Motolina. Bajkpark. CC okruh. Týmto to však neskončilo ale všetko sa len začalo... Odvtedy prešlo vyše desať rokov a Livigno sa stalo jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich stredísk špecializovaných v lete práve na horských cyklistov. Množstvo túr z Livigna a okolia si nájdete v článkoch na Vetromagu pod špeciálne vytvorenou oblasťou "Livigno".     Dnes si ale odskočíme pokochať sa peknými

Je to už pár rokov, čo som sa z vrcholu Carosella nad Livignom pozeral na strmé serpentíny, vedúce ku chate Casana. Za hrebeňom nad ňou sa už rozprestiera bajkpark s názvom Švajčiarsko. Už vtedy som zatúžil spoznať, čo tak asi bude za tým hrebeňom, ohraničujúcim obzor...   Za pár rokov: Zjazdujem dole Val Roseg. Ranné lúče už hrejú. Cez voľný deň v žiadnom prípade nehrozí skoré ranné vstávanie. Napájam sa na cyklotrasu, vedúcu údolím Engadin, a pohodlne sa po rovine približujem k môjmu cieľu: doline Chaschauna. Toto dlhé údolie, hraničiace so �

          Passo d´Eira – La Vallaccia – Val Viola – Forcola di Livigno – La Stretta Zobudili sme sa na úžasnom mieste do krásneho dňa. Výšľap do sedla Passo d´Eira (2210m) z Livigna idem druhýkrát v živote. Vtedy v 2007 sme šli naťažko, ďalekoplazecky. Nie je ťažký, ani dlhý – vskutku príjemný na ráno i na večer. Cesta viackrát pretína Bikepark Mottolino. V sedle odbočujeme doprava smerom k vrcholu Monte della Neve. Neodolali sme pokušeniu skúsiť si zopár klopiek, hupačiek a skokov v bikeparku. Na tie ozajstné prekážky však treba ťažš�

Alpisella – Mora – Umbrail – Forcola – Trela – Pila     Pri mojích ďalekoplazeckých potulkách alpskými priesmykmi som stále sníval o MTB prechodoch alpskými sedlami, dlhých zjazdoch dolinami s ohromnými prevýšeniami, o ťažkom technickom jazdení s malým batôžkom na chrbte. Dlho som akosi nevedel, ako na to. Nie každá dolina je dobrá na zjazd, nie každá na výjazd. Až som raz objavil skvelý zdroj informácií, presne o tom, čo som hľadal. vetroplachmagazin.sk Ten chlapík robí presne také túry, aké ja chcem. Celé som to prelúskal, dokonca viackr

          Hneď na začiatku sa ospravedlňujem talianskemu jazykovednému ústavu a ostatným miestnym znalcom za skomolené názvy. Ďalej upozorňujem, že neuvádzam žiadne popisy cyklotrás, ktoré sme prešli. Popri Vetroplachových supervýkonoch by to mohlo pôsobiť ako paródia na cyklistiku :-)) Keďže som len obyčajný amatér, skúsim vám podať aspoň zopár mojich dojmov z návštevy tejto zeme, cyklistom zasľúbenej. Prudko namotivovaní Vetroplachovými provokačnými bajkovými príspevkami na stránke sme si povedali, že práve Livigno je to čo chceme tent

Val Viola - túto úžasnú dolinu na hranici Talianska a Švajčiarska som tu už spomínal. Preletel som vtedy cez ňu rýchlo, nemal som veľa času. Vraj nádherný singltrail zo sedla ku jazeru (obe Viola) som vtedy netrafil a zbehol som peši s bajkom na pleci po nezjazdnom turistickom chodníčku. Prešlo pár rokov a nastal čas odplaty. Tohto roku som v Livignu s novou partiou a najhlavnejšia vec, ktorú sme minulý rok nestihli je práve okruh cez Val Violu.   Vyrážame na bajkoch už z Livigna a naším cieľom je celodenný náročný okruh. Prvé stúpanie na Passo D´Eira

Talianske Livigno bolo v roku 2005 dejiskom majstrovstiev sveta MTB. Pri tejto príležitosti vznikla na Mottoline zjazdová trať. Keďže horská cyklistika má v tejto oblasti zelenú po všetkých stránkach, tak ku zjazdovej trati pribudlo postupne niekoľko ďalších variánt rôznych obtiažností. Zajazdí si tu ozaj každý. Na Mottolino premáva lanovka, ale CC jazdci si to môžu vyšlapať po asfaltke a dole sa pustiť po niektorej variante pekných singlov. Zaujímavá je aj časť s rôznymi prekážkami a mostíkmi a la North Shore vo Vancouveri. Tu však pri nácviku techniky

Livigno leží v údolí, ktoré zovierajú medzi seba dva horské hrebene. Na oboch sa lyžuje, kým tomu východnému (Motolino) s bikeparkom sa budeme venovať nabudúce, dnes sa vyberieme na kopec oproti: Carosello 2700m. Z kempu sme vyrazili po úpätí svahu po okraji lesa známym chodníčkom (singltrailom), ktorý obopína celé Livigno dookola. Po asi troch kilometroch traverzu sme sa dostali pod lanovku vedúcu na Carosello. Popod ňu vedú serpentíny. Strmá štrková cesta, na najľahší prevod a poďho dokopca asi 800 v. m. Budem sa opakovať asi viackrát, ale keď poviem,

O Livignu, talianskej bezcolnej zóne na hraniciach so Švajčiarskom som tu už písal vo viacerých článkoch. Žiadna z popisovaných túr však nezačínala a nekončila priamo v Livignu. Toto chcem napraviť týmto článkom. Aj keď som ešte celé okolie Livigna nepojazdil, čo by som chcel napraviť už budúci rok, tak táto túra mi jednoducho učarovala a myslím, že som nebol sám. Základom túry je okruh cez passo Gallo na Tal./Švaj. hranici. Ako prístupová cesta nám poslúži Val Alpisella a na návrat som vybral z viacerých možností Val Trelu, kvôli jej super singe

Je ráno, niečo po deviatej a mne sa konečne podarilo napchať posledné tyčinky do batôžka a vyrážam od auta, ktoré parkuje na passo Stelvio (2757). Púšťam sa po asfaltových serpentínach k passo Umbrail. Mám už pár serpentín za sebou, keď vtom si zrazu uvedomím: sakra nemám pas! Zabudol som si ho v aute. Tak som si starostlivo balil veci: duše,nitovačku, páčky, lepenie, imbusy,šušťiačku,nejaký ten doping(veľmi dôležité), jedlo, foťák, peniaze, mapa a na pas som zabudol. Okruh, ktorý som si nad mapami a sprievodcami naplánoval, vedie totiž aj cez Švajčia

Po tom, ako som sa dostal cez dve sedlá na bajku do Livigna (1816) ma čakala "ťažká" úloha: Ako čo najlepšie využiť pekný deň, vidieť čo najviac a zároveň sa vrátiť pred zotmením ku autu, zaparkovanom za horami-dolami a ešte aj v druhom štáte.           V tomto, pre mňa neznámom území som sa nechal inšpirovať článkom v nemeckom Bikemagazíne a vydal som sa na okruh cez Val Trela. Podľa toho, čo som čítal mal tu byť chodníček upravený špeciálne pre cyklistov. Najprv som sa však musel dostať z Livigna cez passo dEira(2210). Tu som s

Po dlhoročnom pátraní po najkrajších singltrailov a objavovaní stále krajších miest mi začali viaceré indície ukazovať jedným smerom: Stopy vedú do Livigna. Počul som toho o tomto zabudnutom kúte sveta z rôznych strán, ale nakoniec mi najdôležitejším zdrojom informácií bol nemecký časopis Bikemagazin. V jednom zo starých čísel som našiel zaujímavý článok o tunajších podivných to aktivitách vo vzťahu k ešte podivnejšej činnosti: horskej cyklistike. Livigno sa nachádza na severe Talianska na hraniciach so Švajčiarskom. Na východe hraničí

Cez passo Stelvio.(2757m.)       Je nádherný deň a ja som sa rozhodol využiť nečakané voľno, ako je u mňa zvykom - "do mŕtva". Cesta na passo Stelvio je dosť frekventovaná, ocitám sa v zápche. Rýchlo odbočujem k hotelu Franzenshohe a parkujem. Namiesto zo Stelvia vyrazím odtiaľto, takto mi k pôvodnému plánu pribudne nejakých "smiešnych" 500 výškových metrov. Na Stelvio dorazím už na biku, príjemne zohriaty. V zjazde k sedlu Umbrail je ešte cítiť chlad, spôsobený výškou a včerajším snežením. Bocchetta di Forcola.(2768m.)